ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (17)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (108)

PRÁCE (19)

Spolu 201 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je sobota, 19. augusta 2017 02:12

Meniny má:
na Slovensku - Lýdia
v Čechách - Ludvík
vo Fínsku - Mauno Maunu
vo Francúzsku - Jean
v Maďarsku - Huba
v Nemecku - Sebald Charitas Johannes Reginlind
v Poľsku - Jana Boleslawa
v Španielsku - Magín
vo Švédsku - Magnus Mĺns
v Taliansku - Giovanni

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Čo napísali iní
·   Sme šťastní - stále viac[ 4344 čitateľov ]
·   Štvorročného Rastíka zachránili pred slepotou[ 3079 čitateľov ]
·   Rastíkovi hrozila slepota - Otec nevidí, synovi zachránili pražskí lekári zrak v[ 3585 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kniha návštev
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 8 návštevníkov online

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Aké máme vzory


Autor: admin - Pondelok, 01.07. 2013 - 00:00:00


Asi už starnem, pretože si aj ja niekedy poťažkám na to, aká je dnes doba a ako to bolo kedysi iné – rovnako ako to robievali v mojich očiach starí ľudia. Starý si síce nepripadám, ale ťažkám si rovnako, preto že mi je ľúto za tým všetkým, čo robilo minulú dobu takou skvelou – spoločné detské hry, záujmové školské akcie, krásne slovenské pesničky, ruské rozprávky. Iste, môžeme sa nad tým uškrnúť, že sú to všetko príznaky socializmu, ale ja teraz vôbec nemám na mysli politiku. Tá nám mnohým – najmä tým neskôr narodeným – bola v podstate ukradnutá. Čo ale bolo pre nás dôležité bolo to, že kedykoľvek sme vyšli na ihrisko, niekoho sme tam stretli, že sme vždy mali spolu čo robiť, že sme si všetci spievali Nagyov hit "Sme svoji" alebo vyznávali prvé lásky slovami piesne "zaľúbil sa chlapec". Práve na toto rád spomínam a práve to mi dnes chýba. Ak pozrieme na ihriská, vidíme, že sú buď prázdne, alebo na nich posedáva znudená parta teenagerov s cigaretou v ústach. Mladí nemajú čo robiť, najlepšou zábavou je Facebook, tablet či playstation a ulice sú namiesto detí preplnené autami.

Ťažko na tom niečo zmeniť, no predsa sa chcem upriamiť na jednu vec, ktorá sa veľmi zmenila a ovplyvnila masy a to sú naše vzory, či moderne nazvané celebrity. Masovokomunikačné prostriedky vždy verejnosť ovplyvňujú. Bolo to tak kedysi a je to tak aj dnes. Rozdiel je v tom, čo v nich vidíme. Kým kedysi to boli tie – pre mnohých dnes trápne – ruské rozprávky, dnes sú to akčné filmy. Kým kedysi sme na obrazovkách videli ľudí, ktorí čosi dosiahli, dnes tam vidíme kadekoho, väčšinou ľudí, ktorých nasledovať radšej ani neradno. Kým kedysi bola publicita v televízii výsledkom ľudského snaženia a televízia či rozhlas len oslávili a dali verejnosti na známosť a za príklad to, čo človek či skupina dosiahli, dnes sú to naopak východiská pre budovanie si kariéry, ktorá však trvá spravidla len dovtedy, kým onen človek stojí pred kamerou. Prečo to tak je? Možno práve preto, že predmetom nášho obdivu je len ono státie pred kamerou a nič viac. U máloktorej "osobnosti" by sme našli niečo, čo by sme chceli v jej reálnom živote skutočne obdivovať a nasledovať. Len málokto z tých, ktorí sú dnes vystavovaní na obdiv, by nás zaujal aj bez reklamy v médiách.

Nedávno som čítal knihu Mekiho Žbirku "Čo bolí to prebolí". Spomína v nej, ako s kapelou večer čo večer koncertoval v rôznych podnikoch. Bol to začiatok jeho muzikantskej dráhy, ktorý najprv nebol nijako slávny, ale ktorý ho zocelil a dal mu pevné základy pre budovanie svojho umeleckého života. A na dennodennom hraní, na úprimnej láske k hudbe, na zapálení pre tvorbu nových piesní vyrástol muzikant, ktorý celé desaťročia má čo svojmu národu dať. Žije pre hudbu, celé desaťročia sa jej venuje a preplnený zimný štadión na koncerte je výsledkom tohto celoživotného zapálenia a smerovania. Tam pred nás vystúpi človek, ktorý nechce silou-mocou ohúriť extravagantným oblečením, ktorý nepotrebuje zaujať pozornosť médií nejakou milostnou aférkou, ktorý nemá potrebu vyjadrovať sa ku všetkému čo sa kde šuchne a tak si uzurpovať právo na titulnú stranu časopisu. Prichádza človek, ktorý celý život žije pre muziku, hrá a tvorí pesničky a to je to, čo nám chce ukázať.

Možno práve toto nám dnes chýba. Mekiho som nespomenul náhodou. Pre mňa je veľkou osobnosťou nielen svojou muzikálnosťou, ale aj charakterom a životným štýlom – veď dokázal byť celé desaťročia populárny bez jediného škandálu. Bolo by úžasné, keby sme takýchto osobností mali viac. Keby sa nám na obrazovkách predstavovali ľudia, ktorí majú plné srdce, ktorí žijú pre krásne a obohacujúce veci, a ktorí svoje umelecké, humánne či sociálne myslenie realizujú naplno, takže sú osobnosťami aj vtedy, keď okolo nich nie je záplava reportérov. Možno by vtedy aj naša spoločnosť vyzerala inak. Vlastne práve vtedy by médiá splnili svoje skutočné poslanie a ukazovali by nám, ako sa má žiť.

Vlastne o niečo podobné sa snažia aj cirkvi. Ukazujú na správne životné smerovanie, pričom za príklad nám dávajú Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý nielen z lásky za nás zomrel, ale aj učil hodnotám, ktoré tak chýbajú. Počúvať kňazov je však dnes nemoderné. No predsa sú aj dnes ľudia, ktorí žijú krásnym a plnohodnotným životom, či už podľa zásad kresťanstva, alebo aspoň podľa zásad slušnosti, etiky a humánnosti. Hľadajme takýchto ľudí vo svojom okolí. Nech sú našimi vzormi. Neberme si príklad z tých, ktorí nám na obrazovke rozprávajú koľko milencov mali, alebo koľko peňazí na nákupe minuli. Berme si príklad z tých, ktorí sú duchovne bohatí, ktorých toto bohatstvo samých napĺňa a dokážu z neho ešte aj rozdávať.

Záverom mi nedá nespomenúť udalosť z posledného júnového dňa. V nedeľu 30. júna 2013 som sa zúčastnil posledného rozlúčkového koncertu českého folkového speváka Jana Nedvěda. Viem, že mnohí krútia hlavou nad jeho búrlivým osobným životom, ale odhliadnuc od toho nemožno poprieť, že Nedvědove pesničky, plné lásky, pokoja, ale aj viery, obohacujú poslucháčov už celé roky. Jan Nedvěd sa dokonca na pódiu nevyhýba ani piesňam o Biblii či návšteve kostola a verejne tak deklaruje, že práve to je to, čo jeho duša potrebuje. A práve jeho záverečné žehnajúce slová: "Ať vás má Pán Bůh rád, ať chodí k vám domů a hlídá vás i vaše deti..." ma priviedli k otázke: čo nám vlastne dnes hovoria a odovzdávajú naše vzory?


  Zdielaj na FaceBooku

·

 Ďalšie články v rubrike Zamyslenia

Čoho je viac
Kedy budú Vianoce
Obraz Boha
Absolútna dôvera
Priateľ ako dar
Bohaté plány
Máj - lásky čas

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.07 sekúnd