ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (17)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (108)

PRÁCE (19)

Spolu 201 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je utorok, 22. augusta 2017 01:57

Meniny má:
na Slovensku - Tichomír
v Čechách - Bohuslav
vo Fínsku - Iivari Iivo
vo Francúzsku - Fabrice
v Maďarsku - Menyhért Mirjam
v Nemecku - Lätizia Regina Sigfrid
v Poľsku - Marii Cezarego
v Španielsku - Reina
vo Švédsku - Henrietta Henny
v Taliansku - Fabrizio

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Anglické texty
·   Mississippi[ 2429 čitateľov ]
·   Thank you for the music[ 2331 čitateľov ]
·   The winner takes it all[ 2332 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kniha návštev
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 9 návštevníkov online

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Vstupenkou do kráľovstva Božieho je viera


Autor: admin - Nedeľa, 01.07. 2012 - 00:00:00
Matúš 8,11-12

„Hovorím vám, že mnohí prídu od východu a od západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v kráľovstve nebeskom, ale synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubov.“ (Mt 8,11-12)

Bratia a sestry v Pánu!

Na jednom stretnutí mládeže som videl scénku, ktorú zahrala jedna z mládežníckych skupín. Scénka sa volala Čakáreň do neba a vovádzala nás do situácie ľudí, ktorí opustili túto časnosť a v jednej miestnosti čakali, kým ich anjel zavolá do neba. V čakárni sedelo zopár ľudí, každý tichý, prekvapený a zamĺknutý. Medzi nimi však bol jeden mladík, ktorý všetkým naokolo rozprával, že sa tu dlho nezdrží a čoskoro ho zavolajú do neba, pretože bol v cirkvi vždy aktívny. Chodil do spevokolu, pomáhal pánovi farárovi, dokonca aj upratoval v kostole. Anjel však rad za radom volal do neba tých ostatných, až mladík zostal v čakárni sám. Nevedel si vysvetliť ako je to možné, mal byť v nebi predsa prvý. Scénka sa končila šťastne, pretože anjel napokon pozval do neba aj tohto mladíka no s napomenutím, že to nie je za všetky tie práce, čo v cirkvi vykonal, ale za vieru, ktorou veril v Pána Ježiša Krista. Práve kvôli tejto viere ho ostatní predbehli, lebo ich viera bola úprimnejšia a živšia, hoci o nej toľko nehovorili.

Pán Ježiš počas svojho života neraz farizejom vytýkal pokrytectvo a hovoril: „Colníci a neviestky vás predchádzajú do kráľovstva Božieho“ (Mt 21,31b). Bola to podobná situácia ako v onej scénke. Farizeji totiž dbali na zákon a jeho dodržiavanie a preto si namýšľali, že majú vo všetkom prvenstvo. Ak šlo o spasenie, mali by byť aj tam automaticky oni tí, ktorí budú v nebi prví. Avšak Pán Ježiš poukázal na to, že hoci sú farizeji poslušní zákonu a hoci dodržiavajú všetky cirkevné predpisy, chýba im niečo iné – úprimná viera. Oni nikdy neprišli k Pánovi Ježišovi činiť pokánie, nikdy sa nevyznávali zo svojich hriechov, nikdy nežialili nad svojim životom. Boli so sebou spokojní a netúžili po žiadnej zmene. Iné to bolo s colníkmi a neviestkami, ktorí si dobre uvedomovali, v akej biede sa nachádzajú. Spoločnosť im to neraz dávala pocítiť a tak nežili s ružovými okuliarmi na očiach a bolo im jasné, že ich život za veľa nestojí. Cítili sa tu na zemi zbytoční a nemilovaní. No keď im Pán Ježiš oznámil, že za nich prišiel zomrieť a že im chystá miesto v nebi, prijímali to s radosťou a vďačnosťou. Nechávali sa úplne naplniť touto správou a ich postoj k svetu, k Bohu i k sebe sa menil. Tak sa v ich srdci rodila úprimná viera – teda živý vzťah k Pánovi Ježišovi. Stretávali sa s Ním, stolovali s Ním, počúvali Ho a radovali sa z Neho. Tak sa stalo, že Pán Ježiš na nich poukázal ako na tých, ktorí sú práve vďaka tomuto živému vzťahu k Nemu oveľa bližšie ku kráľovstvu Božiemu než poslušní ale neúprimní farizeji.

Tu sa nám dostáva dôležitého poznania o viere a to, že práve viera je onou “vstupenkou“, ktorá nám otvára dvere neba. Viera v zmysle úprimného a živého vzťahu s Pánom Ježišom, viera v zmysle vzájomnej komunikácie a intenzívnej blízkosti. Práve takáto viera totiž zaručuje, že vo chvíli, keď opustíme túto časnosť, budeme mať vo večnosti známosť – Pána Ježiša. On je tou najlepšou konexiou, akú si môžeme želať. Mať vieru v Neho, znamená mať za priateľa najväčšieho Pána neba i zeme. Ako dokážeme my ľudia túžiť po známostiach, ako ich dokážeme využívať a závidieť ich tým, čo ich majú, ak ich my nemáme. Veľa vecí v živote dosahujeme vďaka známostiam a dokáže nás mrzieť, ak niekedy známosti nemáme a zišli by sa nám. Máme však známosť vo večnosti – Pán Ježiš nám zaručuje otvorené brány nebies a ponúka nám večnosť. Len je potrebné mať v srdci živú vieru v Neho.

Farizeji vo svojej hrdosti pohŕdali všetkými ľuďmi, ktorí nemali židovskú vieru a neboli príslušníkmi izraelského národa. Božie vyvolenie vzťahovali iba na seba a predstava, že by aj niekto iný mal byť účastníkom Božieho kraľovania, bola pre nich nepredstaviteľná. No Pán Ježiš poukazuje na to, že v Božom kráľovstve budú všetci tí, ktorí v Neho veria a to bez ohľadu na príslušnosť k národu, bez ohľadu na pôvod, rasu, pohlavie či sociálne postavenie. Mimoriadne dráždivou bola skutočnosť, že Pán Ježiš do kráľovstva Božieho volal aj nežidov – Samaritánov a Rimanov. Už pri Jeho narodení je naznačené, že sa narodil pre všetkých, keď pri Jeho nohách zastali mudrci z východných krajín, ktoré boli pohanské. A teraz to Pán Ježiš zdôrazňuje úplne naplno slovami, ktoré sme dnes čítali.

Dnešné slová sú adresované Židom a hovoria o nežidoch. Inak povedané, dnešné slová sú adresované tým, ktorí sú hrdí na svoje vyvolenie a zákon a hovoria o tých, ktorí majú v srdci vieru v Ježiša Krista. Pán Ježiš upozorňuje Židov, že sa celkom ľahko môže stať, že oni – zbožní a zákonu poslušní farizeji budú vyhodení z kráľovstva Božieho, zatiaľ čo zo spasenia sa budú radovať tí, ktorí prídu zo všetkých končín sveta – teda nežidia. Je to šokujúce a drsné vyhlásenie, no mimoriadne výstižne pripomína, aká dôležitá je pre človeka viera v Ježiša Krista.

To samozrejme neznamená, že by teraz človek nemal byť poslušný prikázaniam, cirkevným tradíciám alebo dbať na svoju dobrú povesť či konať dobro. To všetko však musí byť iba následok viery. Konáme to všetko z čírej radosti, že nás Pán Ježiš vykúpil. Z lásky k nemu milujeme cirkev, ktorú On založil. Z lásky k Nemu konáme dobro, chtiac Ho napodobniť a z lásky k Nemu sa podriaďujeme Božej vôli. To je to správne poradie a správny vzťah viery a skutkov. Skutky samotné, poslušnosť zákonu či aktivita v cirkvi bez lásky a viery v Pána Ježiša by nám nepomohli. Podobali by sme sa oným synom svetla, ktorí si o sebe veľa myslia, no v konečnom dôsledku budú vyhodení do tmy. Preto si zakladajme jedine na viere. Jedine o ňu prosme Pána Boha a jej sa nikdy v živote za nič na svete nevzdávajme. Amen.


  Zdielaj na FaceBooku

·

 Ďalšie články v rubrike Kázne

Zasľúbenia Novej zmluvy
Evanjelium v Starej zmluve
Zákon v Novej zmluve
Suma evanjelia
Milujúci manžel
Optický klam
Stretnutie s Bohom
Pamiatka zosnulých

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.07 sekúnd