ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (18)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (109)

PRÁCE (19)

Spolu 202 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je pondelok, 11. decembra 2017 21:42

Meniny má:
na Slovensku - Hilda
v Čechách - Dana
vo Fínsku - Daniel Taneli Tatu
vo Francúzsku - Daniel
v Maďarsku - Árpád
v Nemecku - Damasus Tassilo Richer David Arthur
v Poľsku - Damazego Waldemara
v Španielsku - Dámaso
vo Švédsku - Daniel Dan
v Taliansku - Damaso

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Čo napísali iní
·   Sme šťastní - stále viac[ 4397 čitateľov ]
·   Štvorročného Rastíka zachránili pred slepotou[ 3133 čitateľov ]
·   Rastíkovi hrozila slepota - Otec nevidí, synovi zachránili pražskí lekári zrak v[ 3638 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kniha návštev
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 16 návštevníkov

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Kto som?


Autor: admin - Streda, 01.09. 2010 - 00:00:00


Človek si sám od seba takúto otázku asi nekladie. Veď každý o sebe vie ako sa volá a kde býva. Na otázku „kto som“ by sme totiž asi najčastejšie odpovedali udaním svojho mena alebo svojho povolania – som Ján Mrkvička, som učiteľ, som ... kto ešte? – spýtali by sme sa začudovane, ak by pýtajúci sa nebol spokojný s našimi doterajšími odpoveďami. Pritom je ale mnoho ďalších spôsobov ako sa kategorizovať, identifikovať – stotožniť s nejakou skupinou ľudí, svetonázorom či politickým myslením – som ľavičiar/pravičiar, som Slovák/Čech/Maďar, som evanjelik/katolík – a podobne. Spôsobov je naozaj veľa, ale ja si chcem teraz všimnúť tie posledné dva.

Mesiac september začal dňom Ústavy Slovenskej republiky. Raz sa mi jeden priateľ posťažoval, že mu k tomuto dňu chýba nejaká tradícia či zaužívaná činnosť. Povedal mi: „vieš ako to myslím. Na Vianoce si dávame darčeky, na Veľkú noc sa oblievame, na Silvestra otvárame šampanské. Ale čo by sme mali robiť 1. septembra? Sadnúť si do kresla a prečítať si ústavu?“. Bol to polovážny-položartovný povzdych, no jeho záver vyústil do skutočnosti, ktorá je neodškriepiteľná – totiž, že zrejme máloktorý Slovák dakedy držal v ruke alebo čítal Ústavu Slovenskej republiky. Poviete si: čo tam po ústave, to je politika. Možno áno. Ale ústava a jej venovaný deň sa nás nepýta iba na náš vzťah k legislatíve resp. ústavnému zákonu, ale pýta sa na náš vzťah k Slovensku ako takému. A čo odpovieme teraz?

Príliš často počúvam nespokojné reči mladých ľudí o tom, ako sme tu na Slovensku zaostalí, nemáme veľkomestá, nemáme metro, nemáme turistické zaujímavosti, nemáme more, nemáme nič. Len v Rakúsku, v Londýne, vo Frankfurte alebo USA je skutočný život. Berieme si do úst cudzie slová, dobré veci už nie sú dobré ale „kúl“, nechodíme do obchodov ale marketov a „šopov“, neposielame si úsmevy ale „smajlíky“. Obliekame sa podľa svetovej módy, stravujeme v americkom „megdonalde“ alebo čínskej reštaurácii, počúvame americkú hudbu, sledujeme mexické seriály a v našom živote je stále menej Slovenska. Možno aj preto nám na otázku „kto som“ nezíde na um identifikovať sa ako Slovák/Slovenka.

Pritom sa aj naše milé Slovensko má čím pochváliť. Máme bohatú históriu, krásnu prírodu a zaujímavú kultúru. Mnohí zahraniční návštevníci obdivujú bohatstvá našej krajiny, kultúry a národa. Mal som tú česť byť svedkom nadšenia, ktoré sa zmocnilo Američanov, Dánov či Nórov pri pohľade na naše Tatry, pri rozprávaní o neľahkej minulosti nášho národa alebo pri stretnutí so Slovákmi.  Náš vzťah k Slovensku závisí od toho, ako sa na naše rodné Slovensko pozeráme. Ak ním pohŕdame a túžobne hľadíme za jeho hranice, kde je – podľa našej mienky – všetko lepšie, nemôžeme ani pociťovať lásku k vlasti či hrdosť na ňu. To sa dá iba vtedy, ak na našej rodnej krajine  vidíme jej krásy, prednosti, kvality a zaujímavosti. Netvrdím, že je u nás všetko dokonalé, ale to nie je nikde. Ani tam, kde my zápory nevidíme. Mať pozitívny vzťah k rodnej vlasti však predpokladá aj jej spoznávanie.

A rovnako je to aj s našou príslušnosťou k viere či cirkvi. Aj tú by sme mali poznať, aby sme sa s ňou mohli stotožniť a identifikovať sa aj jej menom. Neraz sa stáva, že človek má len hmlistú predstavu o učení, viere či cirkvi, ku ktorej sa hlási. To však nie je chyba viery ani cirkvi ale len človeka samého. Spoznávanie toho, čím sa chceme prezentovať nás ochráni aj pred situáciami, v ktorých by sme sa z nevedomosti dopúšťali prehreškov, ktoré sú v rozpore s vierou a učením našej cirkvi.

Láska a poznávanie idú ruka v ruke. Presne ako medzi partnermi, ktorí z lásky trávia spolu veľa času, majú o seba navzájom vážny záujem a spoznávajú sa. Objavujú na sebe navzájom tie pekné a pozitívne veci, sú si vedomí aj negatív, ale nie sú každodenným predmetom ich pozornosti. Kiež by sme takto pristupovali aj k našej vlasti – ak sa nazývame a chceme nazývať Slovákmi – a k našej viere, ak sa nazývame či chceme nazývať evanjelikmi.

 


  Zdielaj na FaceBooku

·

 Ďalšie články od autora:Zamyslenia

Som hrdý, že som evanjelik
Čoho je viac
Kedy budú Vianoce
Obraz Boha
Absolútna dôvera
Priateľ ako dar
Aké máme vzory
Bohaté plány

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 5
Hlasov: 1

Vynikajúci

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.07 sekúnd