ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (18)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (109)

PRÁCE (19)

Spolu 202 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je streda, 13. decembra 2017 23:37

Meniny má:
na Slovensku - Lucia
v Čechách - Lucie
vo Fínsku - Seija
vo Francúzsku - Jocelyn Lucie
v Maďarsku - Luca Otília
v Nemecku - Odilia Luzia Ottilie Jobst Jost Benno
v Poľsku - Lucji Otylii
v Španielsku - Lucía
vo Švédsku - Lucia
v Taliansku - Lucia

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Aloe vera
·   Aloe Vera First a Gelly[ 6691 čitateľov ]
·   Prvá skúška[ 3368 čitateľov ]
·   Prečo aloe a Forever?[ 4209 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kniha návštev
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 7 návštevníkov

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Potrebujeme tradície?


Autor: admin - Nedea, 04.04. 2010 - 01:00:00



Tradície sú veľmi často diskutovanou témou najmä medzi mladými ľuďmi alebo tými, ktorí sa ešte za mladých považujú. Majú voči nim rôzne postoje – od pozitívnych cez ľahostajný až k úplne odmietavému hovoriac, že tradície sú pozostatok starých čias, ktorý treba rýchlo odstrániť, pretože je dnešnej „modernej“ dobe len na oštaru. Tá staršia generácia zasa tradície háji a s nostalgiou v hlase spomína na časy dávno zašlé, kedy tradície boli samozrejmosťou a nikto ich nespochybňoval.

Určite môžeme o tradíciách veľa diskutovať a smer našej diskusie by určite udali konkrétne informácie o tom, o aké tradície sa jedná a čo dané tradície od nás vyžadujú. Nie som nijakým skúmateľom tradícií a preto ani nemôžem povedať, že všetky, ktoré tu kedy boli a sú, bez slova prijímam a odporúčam. No  každým rokom sa viac a viac utvrdzujem v presvedčení, že tradície sú v našom živote veľmi dôležité.

Klasickým časom, kedy sa k slovu dostávajú tradície sú Vianoce. Vtedy nielen kresťania ale všetci ľudia siahajú po nejakých tých tradičných rituáloch a spôsoboch a tie dávajú Vianociam svojskú atmosféru. Nielen kresťania ale všetci ľudia si ozdobia stromček, pripravia štedrý stôl, natrú oblátku medom, rozpolia jabĺčko či rozdrvia orech. Sú to rituály, ktoré inokedy nerobíme a práve preto, že ich nerobíme, je štedrovečerná večera iná ako tie ostatné.

Poznám mnohých ľudí, ktorí začali od tradícií upúšťať. Je to vraj nemoderné. Potom sa mi ale postupne začali sťažovať, že Vianoce vraj už nie sú to čo bolo kedysi. Radi vraj spomínajú na to, ako kedysi – za ich detstva – otec prečítal niečo z Biblie, všetci zaspievali koledu, natreli oblátku medom, zjedli strúčik cesnaku. Už si nepamätajú na to, aké darčeky presne dostali, ale pamätajú si na tú medovú oblátku, na ten strúčik cesnaku, lebo bol pravidelnou – tradičnou – súčasťou Vianoc. Keď sa ich opýtam, či niečo podobné robia aj teraz, odpovedia spravidla, že nie. Dnes sa to vraj už nerobí. No čo im bráni v tom, aby urobili Štedrý deň a jeho večeru inou ako sú ostatné?

A o čo viac prevládajú tradície na Vianoce, o to viac sa ich ľudia vzdávajú na Veľkú noc. Nemáte tiež ten dojem?

Veľká noc je sviatok, ktorý trvá niekoľko dní. Od Zeleného štvrtka až k Veľkonočnému pondelku. Prvé čo je na Veľkej noci  zvláštne je, že k tým prvým – smutným – dňom sa žiadne ľudové tradície neviažu. Snáď okrem ľudového zvyku – tradície našich starých rodičov stráviť tieto dni v kostole. Neviem o žiadnych iných aktivitách, alebo nejakých typických veciach, ktoré by mali byť súčasťou týchto dní. Možno práve preto vlastne ani poriadne nevieme, ako tieto dni naplniť. Ak máme v sebe kúsok duchovna, zájdeme do kostola. Ak nie, nejdeme ani tam. Čo potom ale robíme? Ako odlíšime Zelený štvrtok od iných štvrtkov či Veľký piatok od iných piatkov? Asi nijako. My – ak nemáme tradície, nedokážeme v dnešnej dobe oddeliť jeden deň od druhého. Veď obchodné domy sú otvorené vždy, televízne seriály dávajú každý deň, dokonca ani zábavná relácia nesmie chýbať, či už je Veľký piatok alebo nie. To isté platí o diskotékach – osobne som bol šokovaný laserovými lúčmi, ktoré na Veľký piatok pretínali večernú oblohu nad Novými Zámkami.

Z našich sŕdc sa už vytratil zmysel pre obradnosť – akási schopnosť, oddeliť jeden deň od iných. Práve preto cítime, že ak aj je nejaký sviatočný deň, nevieme čo s ním. Nevieme, ako ho urobiť výnimočným a tým pádom ho nevieme ani prežiť. Je prázdny rovnako, ako je prázdne naše srdce vo vzťahu k tomuto dňu.

Po Veľkom piatku a Bielej sobote príde nedeľa a pondelok. Tu nám už tradícia radí pripraviť bohatý obed, zájsť do kostola alebo aspoň vypočuť si požehnanie v rádiu, nachystať studené misy a výslužky pre oblievačov, vyzdobiť byt kraslicami. Ale ejha, z roka na rok stále viac pozorujeme, ako sa náš ľud dobrovoľne vzdáva svojich tradícií. Mnohí ľudia odchádzajú na Veľkú noc na dovolenky alebo aspoň na jednodňové výlety aby mali „pokoj od návštev“. Mnohí sa zatvárajú pred sviatkami a nechcú ani prijať skutočnosť, že sa sviatky týkajú aj ich a že im chcú čosi povedať. Pre mnohých ľudí je Veľká noc so svojim posolstvom vzkriesenia a radosti príťažou.

A potom sa čudujeme, že sa krása sviatkov z nášho detstva pominula. Plačeme za tým, čo bolo a nedokážeme to vrátiť. Určite nie, pretože sami dobrovoľne odhadzujeme nástroj, ktorý nám pomáha prežiť v roku niekoľko iných dní – dní slávnostných – sviatočných – oddelených. Sú to sviatky a ich tradície, na ktoré neraz tak hromžíme, ktorým sa smejeme považujúc ich za staré a prekonané, ale ktoré pritom majú tú zázračnú moc dýchnuť na nás vo sviatočný deň dych dávnych vekov – dych rokov nášho detstva. Majú moc preniesť nás do času, za ktorým neraz tak plačeme, majú moc urobiť prítomným to, čo žije už iba v našich spomienkach. A to je veľmi dôležité. Nielen pre nás ale aj preto, aby mali aj naše deti raz v dospelosti na čo spomínať a aby sa po privretí viečok mohli tiež vrátiť do dní, ktoré boli iné – krajšie – plnšie, pretože boli sviatočné.


  Zdielaj na FaceBooku

·

 Ďalšie články od autora:Zamyslenia

Som hrdý, že som evanjelik
Čoho je viac
Kedy budú Vianoce
Obraz Boha
Absolútna dôvera
Priateľ ako dar
Aké máme vzory
Bohaté plány

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 3.5
Hlasov: 2

Veľmi dobrý

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.05 sekúnd