ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (18)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (109)

PRÁCE (19)

Spolu 202 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je streda, 13. decembra 2017 06:30

Meniny má:
na Slovensku - Lucia
v Čechách - Lucie
vo Fínsku - Seija
vo Francúzsku - Jocelyn Lucie
v Maďarsku - Luca Otília
v Nemecku - Odilia Luzia Ottilie Jobst Jost Benno
v Poľsku - Lucji Otylii
v Španielsku - Lucía
vo Švédsku - Lucia
v Taliansku - Lucia

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Aloe vera
·   Aloe Vera First a Gelly[ 6691 čitateľov ]
·   Prvá skúška[ 3368 čitateľov ]
·   Prečo aloe a Forever?[ 4209 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kniha návštev
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 16 návštevníkov

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Stačí vedieť čítať


Autor: admin - Utorok, 01.09. 2009 - 00:00:00


Nedávno sme potrebovali urobiť v byte nejaké tie opravy. Navštívil nás človek veci znalý a dal všetko do poriadku. Po robote sme ho ponúkli kávou a počas tejto siesty s ním debatovali. Prišla reč na počítače a tak padla logická otázka: “Pracujete s počítačom?“ Majster odpovedal: „Samozrejme, nemám s tým problém. Veď na to, aby človek vedel pracovať na počítači stačí vedieť čítať a písať“.

V tej chvíli som si spomenul na jedného svojho známeho, ktorý nariekal nad sebou v dňoch, kedy jeho manželka musela na pár dní odcestovať: „Je to bez nej ťažké, veď ja si neviem uvariť ani sáčkovú polievku.“ Vtedy ktosi z rodiny vtipne poznamenal, že na prípravu sáčkovej polievky netreba vedieť variť ale stačí vedieť čítať.

Skutočne. Obyčajné čítanie a písanie nám otvára dvere k nespočetným možnostiam. Vieme si nie len uvariť sáčkovú polievku alebo si prečítať z internetu predpoveď počasia, ale môžeme sa vzdelávať, dozvedať sa o nových veciach vo svete, orientovať sa v obchodoch, vstupovať do rôznych právnych vzťahov ako napríklad kúpiť si byt, požičať peniaze v banke, nechať sa poistiť.

Predstaviť si, že by v dnešnej dobe niekto nevedel čítať alebo písať je priam nemožné, ale skúsme to. A najlepšie na sebe.

Ráno sa zobudíme, pozrieme von z okna a snažíme sa zistiť, ako asi pokročila denná doba. Hodinky nepoznáme, nevieme teda nič o hodinách ani minútach. Ranné noviny ani nič podobné by sme nemali lebo by sme to nevedeli použiť. Iba by sme sa naraňajkovali, obliekli a vyšli z domu do ... Kam vlastne? Do práce? Ale kde by sme mohli pracovať bez znalosti čítania a písania? Kto by chcel negramotného pracovníka? Možno by sme mohli zametať ulice alebo strážiť nejaké objekty. Vlastne to asi nie. Nemohli by sme legitimovať prichádzajúcich ľudí. Ostávajú teda asi iba tie ulice. Od rána do neskorého poobedia by sme chodili s metlou po meste a nechápavo sa dívali na popísané papiere na zemi alebo v košoch. Monotónne by sme vykonávali svoju prácu a nemali by sme možnosť si ju nijako spestriť, lebo prečítať si okolité nápisy či program kín by bolo nemožné. Na obed by sme zaskočili do bagetérie ale pri platení by sme boli odkázaní na poctivosť predavačky. Po návrate domov by nám opäť zostalo iba sedenie pred televíziou, počúvanie rádia alebo prechádzky vonku. Náš život bez čítania a písania by bol oveľa chudobnejší a závislejší na tých, ktorí by nám informácie sprostredkovávali.

A predsa také krajiny aj dnes existujú. Ľudia tam žijú jednoducho. Nevzdelávajú sa, pretože sa nemajú kde a slovo „internet“ im nič nehovorí. Vedia len to, čo im povie miestny kňaz alebo lekár. Nepočúvajú modernú hudbu, nevedia nič o filmových hrdinoch a možno ani o svojom vlastnom tele či živote.

 Chcel by niekto žiť takýto život? Možno dobrodruhovia, ktorí si myslia, že im dnešná prehnaná civilizácia škodí. Predstavujú si, že odídu do samoty a budú žiť v spojení s prírodou. To sa samozrejme dá ale je to niečo iné. To je situácia, kedy človek schopnosť čítať a písať má, len ju prestane aktívne používať do doby, kým sa opäť nerozhodne ju použiť. A tá chvíľa môže prísť hocikedy a človek si bez problémov hocičo prečíta. To nie je to isté ako keď ľudia z tretieho sveta čítať vôbec nevedia a pri vstupe do „civilizovaného“ sveta sa ocitnú v zmätku a chaose.

Pritom aj títo ľudia, ľudia bez základnej gramotnosti, bez základnej ľudskej inteligenčnej schopnosti na zemi existujú a tá zem je pre nás aj pre nich spoločná. Je to Božia milosť, že my, hoci žijeme na tej istej zemi, tieto schopnosti máme a môžeme si teda uvariť polievku a spustiť internet.

Vzdelanie, hoci to základné, nie je samozrejmosťou. Vážme si ho, buďme zaň vďační Bohu, našim rodičom i všetkým našim učiteľom a ak ho už raz máme, nenechajme ho tak ale ho rozvíjajme pre dobro nás samých.


  Zdielaj na FaceBooku

·

 Ďalšie články od autora:Zamyslenia

Som hrdý, že som evanjelik
Čoho je viac
Kedy budú Vianoce
Obraz Boha
Absolútna dôvera
Priateľ ako dar
Aké máme vzory
Bohaté plány

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 4
Hlasov: 1

Veľmi dobrý

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.05 sekúnd