ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (18)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (109)

PRÁCE (19)

Spolu 202 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je streda, 13. decembra 2017 02:54

Meniny má:
na Slovensku - Lucia
v Čechách - Lucie
vo Fínsku - Seija
vo Francúzsku - Jocelyn Lucie
v Maďarsku - Luca Otília
v Nemecku - Odilia Luzia Ottilie Jobst Jost Benno
v Poľsku - Lucji Otylii
v Španielsku - Lucía
vo Švédsku - Lucia
v Taliansku - Lucia

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Aloe vera
·   Aloe Vera First a Gelly[ 6691 čitateľov ]
·   Prvá skúška[ 3367 čitateľov ]
·   Prečo aloe a Forever?[ 4209 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kniha návštev
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 16 návštevníkov

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Čo tu po nás zostane?


Autor: admin - Sobota, 01.11. 2008 - 00:00:00


Nedávno v istej nemenovanej televíznej zábavnej relácii „Aj múdry schybí“ kládla redaktorka ľuďom otázku, s ktorou dejinnou udalosťou je spojené meno V.I.Lenina. Mladí samozrejme, nemali ani tušenia, no aj starší si už len s námahou spomínali na Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu. Hľa, pomyslel som si, na večne živého Lenina pomaly ľud zabúda. Veru, tak sme sa to učili, že Lenin a jeho filozofia sú večné, rovnako ako dielo revolúcie, ktorú vyvolal.

Dnes vidíme, ako je to s tou ľudskou večnosťou pochybné. Vidíme to o to skôr, že je mesiac november, začínajúci neradostnou pamiatkou tých, ktorí si možno tiež kedysi mysleli, že sú veční, avšak neboli. Smrť, ľudská pominuteľnosť a konečnosť sa nás v týchto dňoch dotýka akosi viac.

To, že oná otázka o Leninovi v danej relácii odznela práve v tomto čase je akiste náhoda. Avšak nedalo mi nespojiť si ju s prvými novembrovými dňami a nespýtať sa: čo tu vlastne po nás ostane?

Po Bachovi, Mozartovi či dvořákovi tu ostali nádherné skladby a piesne. Po Balsacovi či Tolstojovi ostali literárne diela. PO Picasovi obrazy. A toto všetko robí svet krajším. Aj keď oni tu už nie sú, ich talent a umenie nás stále obohacuje.

Nie, určite nemôžeme byť všetci svetovými spisovateľmi a maliarmi. Je mi jasné, že nemôžeme všetci tvoriť diela, ktoré tu ostanú naveky. Veď napokon, ani Bach ani Picaso netvorili diela, ktoré sú naveky. Platí, že ak človek píše dielo, ktoré má byť naveky, skončí v koši. Ak človek píše dielo na jednu chvíľu, ostane naveky. Veď práve o Bachovi je známe, že svoje – dnes svetoznáme – prelúdiá, toccaty a fugy písal len na jednu príležitosť – aby mal v nedeľu v kostole čo zahrať. Po nedeli končili jeho diela v šuflíku alebo v koši. No možno práve preto sa stali trvácnymi a „večnými“.

Ale vráťme sa k nám samým. Ak nemôžeme písať svetové romány a skladať svetovú hudbu, čo tu po nás ostane? Určite to nebudú domy, autá ani majetok, ktorý nazhromaždíme. Budovy časom schátrajú, autá sa pokazia a majetok sa rozkotúľa, lebo tí, ktorí ho prijmú ako hotovú vec si ho budú len málo vážiť.

Popri hmotných hodnotách sú tu však aj hodnoty duchovné, ktoré majú väčšiu trvanlivosť. Ak niečo vytvoríme, ak do niečoho vložíme ku s svojej osoby a svojho srdca, to ostane. Možno to bude drobné dielko, ktoré vyrobíme vlastnými rukami, možno to bude tradícia, ktorú založíme v rodine či okolí, možno to bude naše dieťa a možno to bude len spomienka ľudí okolo na to, čo dobré sme pre nich urobili. Je to málo? Niekto povie: to tu ostane aj tak. Nemusím predsa nič robiť preto, aby tu ostali moje deti či spomienka mojich blízkych. Nie je to však celkom tak. Naši blízky budú na nás spomínať len krátko, ak v nich neostane kus nášho srdca, ktoré bude žiť ďalej. Naše deti len vtedy budú s láskou opatrovať spomienku na nás, ak do nich vložíme kus seba, ktorý bude žiť v ich tele. Áno, práve onen vklad srdca je to, čo ostáva a žije.

V dnešnej dobe má každý veľa práce a povinností. Každý sa za niečím ženie a chce toho čo najviac. Stojí však pred nami otázka: sú našim cieľom hodnoty nášho srdca a ducha, ktoré tu ostanú po nás, alebo je našim cieľom len hmotný blahobyt?

Ak si vieme zodpovedať otázku: čo tu po nás zostane, potom má náš život nejaký zmysel a nemusíme sa báť náhleho a nečakaného konca. Ak však túto otázku v zmysle predošlých slov nevieme zodpovedať, hrozí nám, že naša pamiatka bude žiť len veľmi krátko a zabudne sa na nás ešte skôr, ako na onoho V.I.Lenina.

Vôbec nechcem týmto uvažovaním vzbudiť v niekom obavu či strach z nečakaného konca života. Žiaľ, aj to je realita, ktorú musíme vnímať, či chceme alebo nie. Mojim cieľom však je, aby sme sa práve naopak takého strachu zbavili naplnením svojho života nejakým zmyslom. Len vtedy, ak mal človek pred sebou dobrý cieľ, dokáže opustiť tento svet s vedomím, že aj keď on odchádza, niečo zostane. A to je pocit, nad ktorý určite niet.


  Zdielaj na FaceBooku

·

 Ďalšie články od autora:Zamyslenia

Som hrdý, že som evanjelik
Čoho je viac
Kedy budú Vianoce
Obraz Boha
Absolútna dôvera
Priateľ ako dar
Aké máme vzory
Bohaté plány

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.06 sekúnd