ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (17)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (108)

PRÁCE (19)

Spolu 201 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je utorok, 27. júna 2017 00:32

Meniny má:
na Slovensku - Ladislav Ladislava
v Čechách - Ladislav
vo Fínsku - Elvi Elviira
vo Francúzsku - Fernand
v Maďarsku - László
v Nemecku - Cyrill Heimo
v Poľsku - Maryli Wladyslawa
v Španielsku - Socorro Zoilo Ladislao Anecto Sansón
vo Švédsku - Selma Herta Gustav Gösta
v Taliansku - Cirillo

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Čo napísali iní
·   Sme šťastní - stále viac[ 4324 čitateľov ]
·   Štvorročného Rastíka zachránili pred slepotou[ 3060 čitateľov ]
·   Rastíkovi hrozila slepota - Otec nevidí, synovi zachránili pražskí lekári zrak v[ 3563 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kniha návštev
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 16 návštevníkov online

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Správni ľudia v správnej chvíli


Autor: admin - Piatok, 19.09. 2008 - 14:14:27


V lete roku 2000 som skončil štúdium na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave a dostal som miesto kaplána v Krupine. Termín nástupu: 1. november. Keď sme sa v novembri sťahovali do Krupiny, boli sme už traja – moja manželka, dcérka Radka a ja. Boli sme mladá rodinka, stojaca na začiatku spoločného života, zároveň na začiatku života v novom prostredí, zároveň na začiatku aktívneho pracovného života. Priveľa začiatkov naraz, ale verili sme, že nám Pán Boh pomôže sebe vlastným spôsobom, alebo prostredníctvom vhodných ľudí.

Nejaký čas trvalo, kým sme sa zabývali, spoznali nové prostredie a nových ľudí. Deň plynul za dňom a povinností stále pribúdalo. Dcérka rástla a ani sme sa nenazdali, oslávila svoj 1 rok. Vyžadovala si pozornosť, starostlivosť a keďže bola bystrá a poznaniachtivá, bolo sa jej treba neustále venovať. V cudzom prostredí to bola najmä moja manželka, ktorá sa Radke venovala. Staré mamy boli ďaleko a tak sme nemali tú možnosť, nechať radku u jednej z nich a zariadiť si vlastné veci. Chýbalo nám to najmä v situáciách, kedy som niekam potreboval ja. Raz k lekárovi, inokedy na úrad, do obchodu alebo do blízkeho mesta vybaviť pracovnú záležitosť. Ako nevidiaceho ma musela sprevádzať manželka a nakoľko nebolo kde nechať dcérku, chodili sme všetci traja. Často s kočíkom po meste posiatom bariérami, s dieťatkom na rukách alebo vo vaničke. Práve vtedy sme si najviac uvedomovali, ako nám chýba stará mama, ktorá by hodinku-dve na dieťatko dozrela, kým by sme mohli vybaviť čo treba.

Situácia sa zmenila v jeden jesenný deň, kedy na naše dvere zaklopala teta Darinka. Bola to milá a srdcom horlivá žena, ktorá odo dňa nášho príchodu do Krupiny tvorila s niekoľkými ďalšími sestrami kruh našich najbližších priateľov. V tento jesenný deň prišla a ponúkla, že pravidelne každú stredu vezme Radku na nejaké tie dve-tri hodinky von a okrem toho, ak budeme potrebovať, môžeme sa na ňu obrátiť aj inokedy. Je vraj doma sama, má dom so záhradou, Radka môže behať, hrať sa a spolu si určite nájdu nejednu zábavku.

Tak sa aj stalo. Radka si tetu Darinku celým svojim srdiečkom obľúbila a my sme mohli akékoľvek svoje súkromné cesty či pracovné úlohy, pri ktorých som potreboval sprievod manželky, naplánovať na stredu. Nemuseli sme sa už trápiť otázkou, čo s Radkou, keď treba náhle zájsť do nemocnice za chorým cirkevníkom, alebo čo s dcérkou, keď sa koná celodenné stretnutie mládeže v susednej dedine a my sme ta obaja potrebovali ísť. Teta Darinka tu bola vždy. Vždy rovnako ochotná, usmiata a pripravená prijať Radku s otvorenou náručou na zopár hodín, celý deň ba v jednom prípade aj na noc.

My sme však čoskoro zistili, že náš príbytok zaplní ďalší detský obyvateľ. Rastík. Narodil sa v marci 2002 a nám sa vytvorilo zopár vrások na čele keď sme sa dozvedeli, že Rastík trpí niekoľkými novorodeneckými chorôbkami a okrem iného má aj rázštep mäkkého podnebia. Práve tento spôsoboval, že nedokázal papať mliečko od maminky, dokonca ani z fľašky. Lekári nás poučovali, že to máme stále dokola skúšať, čo ak sa to Rastík naučí. A tak sme každé dve hodiny absolvovali kŕmenie, ktoré netrvalo 15 minút ako u iných detí. Manželka Rastíka najprv na 10-12 minút prikladala čakajúc, či sa Rastík nenaučí sať priamo od nej. Potom ďalších 10 minút sme to skúšali z fľašky a spravidla sme Rastíka napokon museli nakŕmiť lyžičkou, čo bolo pracné a pomalé. Celé to trvalo takmer hodinu. Manželka si odstriekala mlieko ručne a znova prišiel čas kŕmenia a znova všetko od začiatku. Starostlivosť o Rastíka vyžadovala nesmierne veľa času a navyše si neúprosne žiadala nás oboch. Hneď prvé dni ukázali, že život v najbližších mesiacoch nebude vôbec ľahký. Veď ak budeme celé dni len kŕmiť Rastíka, odstriekavať mlieko a prebaľovať ho, kedy sa budeme venovať Radke, ktorá tiež ešte má plienky a nemožno ju zanedbávať? Kedy prídu na rad práce v domácnosti, varenie, pranie, žehlenie? A to už ani nehovorím o nejakej tej výpomoci v práci.

Nevedeli sme si najbližšie mesiace ani len predstaviť. Ja som si uvedomoval, že moja práca musí pokračovať ďalej a tak som ráno odchádzal z domu s vedomím, že všetko ostáva na manželke samej a že to musí do podvečera nejako zvládnuť. Povedal som si, že ju odbremením aspoň večerným umývaním riadov, kúpaním detí a hraním sa s Radkou. Práce bolo však aj tak dosť a ak sme chceli kultúrne a čisto bývať a okrem toho aj niečo jesť, moja večerná výpomoc nestačila.

A tu opäť do nášho života zasiahol Pán Boh spôsobom, ktorý sme vôbec nečakali. Pán Boh ukázal, že dokáže vyriešiť situácie, s ktorými človek nevie pohnúť. Tak to urobil aj teraz.

Bol krásny májový deň, keď na naše dvere niekto zaklopal. Otvorili sme a zazreli usmiatu pani Aničku Novákovú, ktorá bola dlhoročnou členkou cirkevného zboru. V ostatné mesiace ju nebolo veľmi vídať, pretože na Silvestra 2000 utrpela ťažkú zlomeninu chrbtice, ležala v nemocnici v Banskej Bystrici a potom v rehabilitačnom stredisku v Kováčovej. Lekári jej predpovedali 99% ochrnutia a považovali za nemožné, aby sa ešte niekedy postavila na nohy. Ale ona poctivo cvičila, modlila sa a verila. Sama vypovedala, že až teraz spoznala, čo je skutočná viera a dôvera v Boha. A Boh ukázal, že Jemu hodno dôverovať a pani Anička sa postavila na vlastné nohy a odišla domov ako pacient vyliečený spôsobom, v ktorý nikto nedúfal.

Teraz pani Anička stála v našich dverách a my sme boli radi, pretože bola pre nás živým svedkom viery a vždy sme ju radi videli. Ona však neprišla na zdvorilostnú návštevu ale prišla s ponukou. „Dnes som bola na kontrole v Bystrici“, začala. „Lekár mi povedal, že je všetko v poriadku a znova spomínal, že by tomu nebol kedysi, keď ma priviezli, veril. Rozmýšľala som v autobuse nad tým, akú pomoc mi Pán Boh poskytol, že som na tom takto ako som. Povedala som si, že teraz musím ja pomôcť niekomu, kto to potrebuje a spomenula som si na vás. Ak sa neurazíte, chcem vám ponúknuť, že každý deň ráno okolo deviatej-desiatej prídem k vám a vezmem Rastíka na dve-tri hodinky von, aby ste si mohli pokojne navariť, upratať, vybaviť, nakúpiť a všetko čo potrebujete“.

Bola to veľmi dojímavá chvíľa. Pani, ktorá možno len na vlne srdca, viery, či Božieho zjavenia, spoznala v čom tkvie naša ťažkosť, prišla, aby nám pomohla. Bola sama, momentálne na dlhodobej PN, lekárom mala nariadené prechádzky a usúdila, že keď sa už má prechádzať, môže bez problémov tlačiť pred sebou kočík.

A skutočne. Každý deň – okrem sobôt, nedieľ a zimných dní keď nasnežilo a bola poľadovica, prišla teta Anička po Rastíka. Najprv ho tlačila v hlbokom neskôr v športovom kočíku. Keď povyrástol, vodila ho za ruku. Raz ho vzala na ihrisko, raz k sebe domov, raz do škôlky, inokedy na návštevu k priateľkám a známym.

A čo radka? Po tú naďalej chodila teta Darinka. No ak náhodou nemohla, vzala teta Anička aj ju. Pre Krupinčanov sa tak čoskoro stalo bežným vidieť tetu Aničku s dvoma deťmi na ihrisku alebo v parku.

Obe naše deti celým srdcom priľnuli k svojim tetám. Radka k tete Darinke, ktorá ju ako prvá brávala k sebe, Rastík k tete Aničke. Ich vzájomný intenzívny vzťah trval až do nášho odchodu v júni 2004. Dodnes však obaja na svoje tety s láskou spomínajú.

A my tiež. No nie len s láskou ale najmä s veľkou vďačnosťou. V prostredí mimo domova nám nahrádzali dve staré mamy a prišli obe – tie správne ženy – v tú pravú chvíľu. Preto nemôžeme inak ako veriť, že sám náš nebeský Otec videl naše problémy a trápenia i zariadil to tak, aby nám pomohol zbaviť sa ich. Veríme, že teta Darinka a teta Anička boli Božími anjelmi, ktorí prišli, aby nám sňali z pliec časť nášho bremena. A sme preto vďační nie len im dvom, ale aj Pánu Bohu, že nám ich poslal.


  Zdielaj na FaceBooku

·

 Ďalšie články v rubrike Príbehy zo života

Rastík začal nový školský rok
Grazie Danka
Lavica pre Rastíka
Nevidiaci za volantom
Richard Rikkon, Radka a Rastík
Ako sme v Prahe hľadali telefón
Zázraky sa dejú aj dnes

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 4.66
Hlasov: 3

Vynikajúci

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok


Re: Správni ľudia v správnej chvíli (Hodnotenie: 0)
Od: hosť - Utorok, 23.09. 2008 - 08:35:23
Nepomozem si, ale aj pri citani tohto clanku mi stekali po lici slzy. Ja mam 4 deti - Gretka nar. 13.1.1982, Ferko nar. 24.2.1983, Jurko nar. 25.6.1984 a Libuska nar. 31.7.1986. Vsetky deti som kojila a bolo to nadherne, ked sa babetko prisaje a pije mliecko. Syn Jurko uz stal na svojih nohach a tak pil odo mna mliecko. Lekar ale povedal, kedze som bola tehotna, ze to berie tomu babetku vyzivu tak som ho uz vyse rocneho musela prestat kojit. Z celeho clanku mam zas dobry pocit a vedomie ze pomoc naozaj moze prist aj vtedy, ked ju uz ani necakame a z miesta z ktoreho tiez necakame . Treba fakt averit. S pozdravom a prianim vsetkeho dobreho Libusa Puskarova-Kordikova, c.t. 65933981, c.m. 0915742334


[ Odpovedať ]
ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.10 sekúnd